„Obnova bunky a tým aj celého tela je výsledkom vyrovnania deficitu anorganických solí.“ (Dr. Wilhelm H. Schüssler)

Koncepcia biochemických tkanivových solí bola formulovaná postupne od roku 1870 ako evolúcia pionierskych prác veľkých európskych vedcov a lekárov ako sú Binet, Moleschott, Von Liebig, Virchow a Schüssler. Ich práce viedli k poznaniu, že anorganický (minerálny) materiál je esenciálny pre zdravie a život vôbec.

Schüssler ako prvý identifikoval a určil dvanásť základných minerálnych tkanivových solí. Ostatné anorganické látky sa nachádzajú v tele v oveľa menšom zastúpení ako stopové prvky, z nich kvantitatívne najvýznamnejší je zinok. Tieto tvoria súbor doplnkových tkanivových solí č.13 – 27.