„Obnova bunky a tým aj celého tela je výsledkom vyrovnania deficitu anorganických solí.“ (Dr. Wilhelm H. Schüssler)
Bunkové soli sú esenciálne minerálne soli, nachádzajúce sa v ľudskom organizme ako aj v celej rastlinnej a živočíšnej ríši. V podstate ide o zlúčeniny sodíka, draslíka, železa, horčíka, vápnika, síry, fosforu, chlóru a kremíka, ktoré sa bežne nachádzajú vo všetkých ľudských tkanivách a v krvi. Ich súbor je rozšírený o stopové prvky: jód, meď, selén, zinok, mangán a chróm. Tieto sa vyskytujú v kvantitatívne oveľa menšom množstve. Prítomnosť anorganických látok a ich rovnováha (správny pomer vo vnútri bunky a mimo nej, pomer jednotlivých iónov navzájom) sú nevyhnutné pre udržanie zdravia.
Bunkové soli sú minerálne prípravky vyrobené v tzv. rezonančnej forme. Pomáhajú minerálne živiny prijať z potravy a mimobunkového priestoru do vnútra bunky a obnoviť tak ich rovnováhu. Minerálne látky získavame prirodzene z potravy, dnešné poľnohospodárstvo nám však poskytuje potraviny často ochudobnené o živiny. V dôsledku toho a aj v dôsledku zvýšenej fyzickej alebo duševnej záťaže, dochádza k narušeniu rovnováhy esenciálnych minerálnych živín, čo sa nakoniec prejaví zdravotnými problémami.
Dr. Schüssler a jeho nasledovníci verili a veria, že liečenie všetkých liečiteľných zdravotných problémov je možné významne podporiť obnovením rovnováhy základných minerálnych látok. Tieto sa však veľmi ťažko vstrebávajú. Empiricky bolo zistené, že najlepšia účinosť sa dosahuje vtedy, keď sa minerálne látky upravia presne popísaným postupom na minimálne dávky.
Spôsob prípravy
Spôsob prípravy bunkových solí dnes je prakticky nezmenený od čias Dr. Schüsslera a je podobný homeopatickej príprave. Minimálna dávka účinnej látky bunkových solí sa dosahuje trituráciou (z latinského tritura – trieť) – postupným riedením práškovej substancie základnej účinnej látky predpísaným postupom trením v trecej miske s vhodným nosičom. Schüsslerom definovaná bola decimálna triturácia, teda pomer základnej látky ku nosiču 1:10. Schüssler a jeho následovníci empiricky overili, že najlepší efekt možno dosiahnúť použitím stupňa triturácie 3 až 12. Všetci výrobcovia kdekoľvek na svete, pokiaľ svoje bunkové soli označujú ako Schüsslerove, by mali dodržiavať tento postup, ktorý je veľmi dobre známy, nakoľko Schüssler všetky svoje zistenia pravidelne publikoval. V časoch Dr. Schüsslera bol jediným liekopisným nosičom mliečny cukor, laktóza. V súčasnosti sú známe aj ďalšie, modernejšie materiály, napríklad polyoly alebo škrob. Výrobcovia v zahraničí ponúkajú viaceré galenické formy bunkových solí: pastilky, granuláty, alkoholové roztoky. Sám Schüssler používal práškovú formu. Výrobné postupy sa líšia od výrobcu k výrobcovi, nie v princípe ale v mnohých detailoch. Nezanedbateľným rozdielom je aj to, či sa trituruje ručne alebo strojovo. Dnešné farmaceutické stroje sú schopné celú výrobu zrealizovať s minimálnym zásahom človeka. My sa prikláňame k ručnej triturácii v čo najväčšej miere pokiaľ je to objemovo možné a to aj napriek tomu, že ručná triturácia je prácna, nákladná a náročná na personálny výber.
Bunkové soli nie sú homeopatiká
Napriek podobnosti časti výrobného postupu nemožno bunkové soli považovať za homeopatiká a ani ich s nimi zamieňať. Pri výrobe vo vode nerozpustných homeopatík sa podľa homeopatického liekopisu postupuje trituráciou do stupňa 3 a potom sa prechádza na tekutú formu a pokračuje dynamizáciou vodného alebo liehového roztoku. Napokon sa kvapnú približne 2-3 kvapky finálnej tinktúry požadovanej potencie na približne 4-10 g homeopatických granúl (používajú sa laktózové alebo sacharózové guľôčky rôznych veľkostí). Konečná tinktúra býva v minimálne 90% alkohole. Vďaka jej prchavosti sa po okamžitom uzatvorení fľaštičky povrch homeopatických granúl rovnomerne zmáča. Tu nemôžeme však hovoriť o kvantitatívnom obsahu, ale iba o homeopatickej informácii. Preto aj cena homeopatík je spravidla nižšia. Homeopatiká sú informačné prostriedky.
V prípade bunkových solí sa užíva 100% triturát a nie len zlomok v podobe 2 kvapiek finálnej finktúry. Okrem rozdielnosti vo výrobnom postupe je rozdiel aj v prístupe. Zatiaľ čo homeopati vychádzajú z pravidla „Similia similibus curantur“, čo znamená liečenie podobného podobným, v práci s bunkovými soľami vychádzame zo znalosti funkcie jednotlivých minerálnych látok, ich fyziologického významu, ďalej z empirických a vedeckých poznatkov prejavov ich deficitu. Tento vnútrobunkový alebo tkanivový deficit sa snažíme podávaním bunkových solí vyrovnať a celkovo upraviť minerálnu rovnováhu.
Bunkové soli sa napokon od homeopatík odlišujú aj dávkovaním, ktoré musí byť kvantitatívne, t.j. niekoľko dávok denne. Užívanie homeopatika môže byť jedna dávka denne, týždenne alebo dokonca až mesačne, v akútnych stavoch sa aj homeopatiká dávkujú niekoľkokrát denne. Z nehmotnej povahy homeopatík vyplýva aj nehmotný účinok, miestom pôsobenia vyšších potencií homeopatík je predovšetkým psychika.
Niektoré lekárne na Slovensku predávajú homeopatické lieky pod názvom Schüsslerove soli, čo považujeme za neprípustné zavádzanie laickej verejnosti vzhľadom na vyššie opísaný odlišný postup výroby a obsah minerálnej živiny v jednotlivej dávke. V skutočnosti ide o zámenu prípravku a pravdepodobne o neznalosť lekárnikov, pretože ide o rovnaké účinné látky a potencie, no úplne iný výrobný postup a finálny prípravok. Manipuláciu verejnosti možno pozorovať aj u niektorých farmaceutických výrobcov, ktorí vytvárajú domnienky ohľadom registrácie Schüsslerových solí ako homeopatických liekov keď tvrdia, že takáto registrácia je zárukou lepšej kvality a že registrácia ako výživový doplnok neoprávňuje používanie názvu Schüsslerove soli ale naopak, znamená nedostatočnú kvalitu preparátu. Schüsslerove soli nie sú homeopatickými liekmi ani vtedy, ak sú tak registrované. Registračný status, buď ako homeopatický liek alebo ako doplnok výživy, je iba administratívnou záležitosťou uvedenia produktu na trh danej krajiny. Pri registrácii produktu ako homeopatického lieku sa nevyžaduje preukázanie účinku a ani obsahovej látky. Navyše, sám Schüssler používal prášky pripravené lekárnikom, ktoré neboli registrované ako homeopatické lieky a jeho terapia nebola vtedajšími autoritami uznaná ako homeopatická.
Kvalita bunkových solí je totiž závislá od výrobného postupu, nie od registračného statusu. Záleží na tom kto vyrába, ako vyrába a dokonca s akým duševným nastavením vyrába. Pri výrobe informačných prípravkov musí byť človek sústredený, pokojný a vedomý si účelu.
Potencia
Citujeme Schüsslera: …“Na základe vyššie uvedených kvantitatívnych pomerov uvedených bunkových solí môže každý lekár, ktorý chce použiť biochemický prostriedok, vybrať dávky podľa vlastného uváženia.“ …. „V mojej praxi používam v priemere šiestu decimálnu trituráciu.“ A pod čiarou v dvadsiatom piatom vydaní dodáva: „Ferrum phosphoricum, Siliceu a Calcium fluoratum podávam v 12. decimálnej triturácii.“ Pre objektivitu treba dodať, že tieto jeho poznatky sa postupom rokov menili. V 12. vydaní Skrátenej terapie z roku 1885 uvádza používanie všetkých dvanástich bunkových solí v šiestej decimálnej triturácii. Zmieňuje tiež použitie sodných a draselných solí v tretej triturácii a ostatných v štvrtej a piatej decimálnej triturácii s porovnateľne dobrým účinkom. Veľkosti dávok a potenciám sa obsiahlo venovali aj autori prekladov a populizátori Schüsslerovho diela. Ilustráciou na otvorené a individuálnym aplikáciám prispôsobené dávkovanie môžu byť nasledujúce slová zo 6. vydania publikácie amerických autorov Boerickeho a Deweyho The 12 Tissue Remedies of Schüssler z roku 1914: „My sami sme mali najuspokojivejšie výsledky pri šiestej decimálnej triturácii, zriedka vo vyššej, častejšie v nižšej. Vo všeobecnosti preferujeme podávanie prípravku v roztoku – po rozpustení pomerne veľkej dávky v polovici pohára vody podávame čajovú lyžičku každú hodinu alebo dve. Takéto trituráty môžu byť podané aj v tabletách veľkosti jedného grainu (cca 50 až 65 mg, pozn. aut.), dávkou sú potom dve tri tablety podané na jazyk alebo rozpustené vo vode.“ Z uvedených citátov je zrejmé, že veľkosť dávky a dokonca aj potencia je skutočne osobnou voľbou každého terapeuta, podľa jeho vedomostí, skúseností a používaných prípravkov. Nemecky hovoriace krajiny trvajú na tradícii prípravy troch z dvanástich bunkových solí v potencii D12 a deviatich v potencii D6 s odkazom na posledné vydanie Schüsslerovej príručky. Vo všeobecnosti vo svete je najviac zaužívaná potencia D6, no tradične používané a prípustné sú potencie D3 až D12.
Dávkovanie a spôsob užívania
O veľkosti dávkovania Schüssler uvádza: „V akútnych prípadoch sa podáva jedna dávka triturátu o veľkosti hrachu každú hodinu alebo každé dve hodiny. V chronických prípadoch tri až štyrikrát denne, buď v suchom stave alebo rozpustená v čajovej lyžičke vody. Jeden miligram látky obsahuje priemerne 16 triliónov častíc (16.1018), teda 6. desatinná triturácia ich obsahuje asi šestnásť biliónov (16.1012). Tento počet je viac ako dostatočný na vyrovnanie porúch pohybu molekúl v tkanivách.“ Dávku veľkosti hrachu sme experimentálne overovali a zistili sme, že takáto veľkosť zodpovedá štatisticky hmotnosti 0,5 g triturátu. Ak sú tablety menšie, povedzme 0,25 g, jednotlivá dávka sú 2 tablety alebo príslušné množstvo triturátu. V akútnych prípadoch a na začiatku liečby treba dávkovanie zvýšiť na 6 až 8 dávok denne. V prípade akútneho zápalu je možné napríklad dávku Ferr phos zvýšiť aj na 1 tabletu každých 30 minút až 1 hodinu. Špeciálne sa odporúča užívať „horúce magnézium“ pri akútnych kŕčoch, nespavosti alebo kolikovitých bolestiach: 5 tabliet zaliať horúcou vodou a ihneď po rozpustení užiť ako teplý nápoj. Po pol hodine je možné, v prípade potreby, podanie „horúceho magnézia“ zopakovať. Pri dávkovaní 4 až 6 tabliet denne objektívne posudzujeme a vyhodnocujeme účinnosť po prvých 6 týždňoch užívania. Subjektívne býva účinok evidentný skôr.
Treba si uvedomiť, že dĺžka a intenzita dávkovania závisí od hĺbky deficitu a minerálnej nerovnováhy, ako aj od časovej dĺžky pretrvávania zdravotných problémov. Postupne sa užívaním bunkových solí minerálny deficit znižuje a stav sa stále zlepšuje. Niekedy je potrebné soli užívať iba dni až týždne, napr. Kali phos, inokedy mesiace až rok, obzvlášť pokiaľ ide o pomalé a hlboko pôsobiace soli ako je Silicea alebo Kali sulph. V akútnych stavoch niekedy stačí intenzívnejšie dávkovanie počas niekoľkých dní. Dávkovanie a dĺžka užívania je jasnejšia s pribúdajúcou praxou a preto je dobré sa poradiť s odborníkom. Neúspech podávania solí nemusí byť len kvôli zle vybranému prostriedku, často to býva kvôli nedostatočnému dávkovaniu alebo krátkej dobe užívania.
Pastilky sa rozpúšťajú buď v ústach alebo vo vode. Rozpúšťanie vo vode sa považuje za účinnejšie a obzvlášť výhodné je, pokiaľ naraz užívame viacero solí. Môžeme si polovicu z odporúčaných solí rozpustiť vo vode, ktorú popíjame doobeda a polovicu vo vode, ktorú popíjame poobede. Malým deťom sa tablety rozpustia v malom množstve vody a podajú po lyžičkách. Prípadne je možné bábätkám vytierať ďasná s práškom z rozdrvenej tablety. Takto je možné podávať aj viacero druhov solí naraz. Pastilky je potrebné užívať mimo jedla, to znamená, keď sú ústa prázdne. Nie je potrebné dodržiavať pred a po užití odstup od pitia a jedenia a ani sa vyhýbať mentolu či kofeínu.
Nežiadúce účinky
Bunkové soli sú bezpečné aj pre malé deti, dojčatá, tehotné ženy alebo v kombinácii s alopatickými či homeopatickými liekmi. Nežiadúce účinky sa občas objavia, môžeme ich v zásade rozdeliť na objektívne a subjektívne. Najprv by to boli tie, ktoré sú v dôsledku kvantitatívneho príjmu nosiča, ktorý tvorí 99,9% hmotnosti tabliet. V prípade laktózy sa môžu objaviť tráviace problémy v súvislosti s laktózovou intoleranciou. Cukrovkári by si mali príjem laktózy zarátať do celkového príjmu cukrov. V prípade polyolov, ktoré sa veľmi pomaly vstrebávajú a majú nízky glykemický index, nastáva zase problém s plynatosťou. Nestrávené cukry sa dostávajú do čreva, kde pri vyššom príjme môžu spôsobovať plynatosť. Obyčajne sa tieto problémy po 2 týždňoch upravia a črevná flóra sa prispôsobí. Vo väčšom množstve majú polyoly laxatívny účinok.
Ďalšie objektívne nežiadúce účinky sa môžu dostaviť pri užívaní niektorých solí a je dobré o tom vedieť.
Nat sulph – prostriedok na odvodnenie – môže zhoršiť bolesti hlavy alebo ďalšie symptómy dehydratácie (viď Nat mur), je potrebné ho u dehydratovaných ľudí užívať spolu s Nat mur a úpravou pitného režimu.
Ferr phos – prostriedok proti nízkemu tlaku a únave – môže pri akútnom dávkovaní pri zápale, teplote alebo infekcii spôsobiť nespavosť.
Silicea – prostriedok pre čistenie tkanív – vypudzuje všetko neživé a preto sa neodporúča pri implantátoch. Čistením tkanív a kĺbov môže zapríčiniť známky akútneho prekyslenia ako pálenie záhy alebo pobolievanie obličiek. Odporúča sa u ľudí s prekyslením (viď symptómy Nat phos) pridať Nat phos v dvojnásobnom množstve oproti Silicei. Pomer Nat phos ku Silicei je 2:1.
Kali sulph – prostriedok pre vnútrobunkový detox a zápaly kože – môže prejavy na koži prechodne zhoršiť. Je dobré ho v tomto prípade kombinovať s Nat sulph na detox extracelulárnych tekutín a upraviť pitný režim.
Nat phos – prostriedok na vylučovanie kyselín a podporu činnosti obličiek – môže spôsobiť zlepšenie vylučovania žalúdočnej kyseliny a bolesti žalúdka. To znamená, že treba posilniť a chrániť žalúdočnú sliznicu. Pridáme Nat mur na rehydratáciu sliznice, prípadne aj Calc phos na tvorbu mucínu – gélotvornej látky na povrchu sliznice alebo Zincum na zahojenie poškodenej a zapálenej sliznice.
Calc sulph – prostriedok proti chronickému hnisaniu – môže spočiatku prejavy hnisania na koži zhoršiť tým, že spriechodňuje tkanivá a “dáva toxíny do pohybu”. Treba dávkovať pomaly, 3 tablety denne a prípadne pridať Nat sulph a Nat phos na posilnenie pečene a obličiek.
Zvláštny prípad predstavujú subjektívne nežiadúce účinky, ktoré pacient neurčito opisuje, pretože sa cíti inak, ale v podstate ho nič nebolí a nevie uviesť konkrétne obtiaže. Ak je pacient presvedčený o nežiadúcich účinkoch užívania tabliet, tak ich môže subjektívne cítiť. Je to niečo podobné ako negatívny efekt placeba, tzv. nocebo. Alebo diskomfort môže spôsobiť jednoducho zmena. Ak ide o takéto neurčité obtiaže a pocity, odporúča sa zvýšiť dávkovanie, 1 pastilku každé 2 hodiny, až do odoznenia nepríjemností.
Zdravý životný štýl
Okrem užívania bunkových solí, obnovenia minerálnej rovnováhy, vyrovnania vnútrobunkového deficitu je pre trvalé znovunavrátenie zdravia nevyhnutná úprava životosprávy.
Pravidelný pohyb – človek by mal mať relaxačný druh pohybu aspoň trikrát do týždňa a aspoň jednu hodinu. Manuálna práca nie je to isté, pretože je monotónna a nie je to oddych.
Ďalej je potrebný správny pitný režim. To znamená, že je potrebné v priemere vypiť za 24 hodín množstvo vody rovnajúce sa 0,03 až 0,04 krát hmotnosť tela. Čaje, káva, polievka, džús ani minerálna voda sa nedajú zameniť za vodu a do pitného režimu ich nerátame. Myslí sa tu skutočne čistá voda alebo voda s trochou citróna, či ochutená bylinami.
Ďalej záleží aj na strave. Nemala by byť tzv. prekysľujúca – založená na jednoduchých sacharidoch, bielej múke, mäse, mliečnych výrobkoch, mala by obsahovať dostatok vlákniny, antioxidantov, minerálnych látok a vitamínov. Zdravá a pestrá strava by mala byť bez pesticídov a konzervantov, pretože tieto narúšajú mikrobiálnu flóru čreva a tým ovplyvňujú imunitu.
Veľmi dôležitý je aj psychický faktor. Zatiaľ čo psychológiu staršie generácie odborníkov nebrali veľmi vážne, dnes o psychosomatike už nikto nepochybuje a vieme, že dlhodobý a intenzívny stres sa vylučuje so zdravím. Aby sme boli „v pohode“, musíme mať dostatok oddychu, čo je niekedy veľmi ťažké zariadiť. Okrem objektívnych príčin existuje aj súkromná logika, ktorou nazeráme na svet, na vzťahy, na seba. To, čo jedného privádza do šialenstva, iný vôbec nerieši. Psychické utrpenie a traumy na duši vôbec nemožno podceňovať. U nás stále, bohužiaľ, nie je bežné si svoje problémy aktívne riešiť s psychoterapeutom a otázkou je aj, či je dobrých psychoterapeutov dostatok. Popri psychoterapii pre celkovú duševnú pohodu s obľubou odporúčame a siahame po homeopatii a Bachových kvetových esenciách.